Des Koenigreichs Ungarn nordwestlicher Theil 1789 (Reilly)

Slovanské hradiská - Bojná

Kvalitných informácií o našej ranostredovekej histórii nie je veľa ani dnes. Tým viac ma potešilo, že existuje informačne bohatá webová stránka o slovanských hradiskách, špecializujúca sa na hradiská a širšiu históriu na našom území. Škoda, že meno autora stránky som nezistil (uvádza starodávne meno Orgoň), ale istotne budú informácie zaujímavé aj pre iných tak, ako pre mňa.

Rád by som odporúčal aj ostatným milovníkom raného stredoveku a dejín našich predkov článok o azda najdôležitejšom sídle, ktorého veľkosť sme ešte nedocenili, či neobjavili úplne - o hradisku v Bojnej na hornej Nitre. Hradisko bolo predchodcom Nitry, a pravdepodobne najdôležitejším sídlom Nitrianskeho kniežatstva pred jeho zlúčením sa s moravským územím. Toto rozsiahle sídlo, centrum moci našich predkov, dokladá existenciu kresťanstva (či kresťanizácie) u nás už na konci 7., resp. začiatkom 8. storočia.

Hradisko v Bojnej

Stránka Slovanské hradiská

NW Teil des Koenigreichs Ungarn

Poľská a maďarská Orava a Spiš pred 1918

Obe mapy pochádzajú z nemenovaného poľského zdroja. Prvá mapa ukazuje zmenu hraníc na severe Slovenska a "národnostné" zloženie obyvateľstva podľa maďarského podkladu, druhá mapa je poľského pôvodu. Pre Slovákov bude isto veľkým prekvapením, a najmä tých z Oravy a Spiša, že svorne maďarský aj poľský autor máp ich predkov (okolo roku 1918) označujú za Poliakov, aspoň v časti oboch žúp. To, že maďarské historické mapy sú diplomaticky považované za nepresné, nikoho neprekvapí. No poľské nároky na sever Slovenska podľa tejto mapy, je prisilné "kafé".

Mapy ťaženia slovenskej armády v Rusku a na Ukrajine

Mapy trasy útoku slovenskej armády voči Sovietskemu Zväzu v rokoch 1941 a 1942 publikoval z nemenovaného zdroja diskutér na tomto fóre - s veľmi charakteristickým nickom. Odporúčam si prezrieť kvôli množstvu autentických fotografií z vojenskej kampane štátika, ktorý ironicky spolu s tým istým Sovietskym Zväzom a fašistickým Nemeckom prepadol dva roky predtým Poľsko.

Uvádzam aj dve fotografie z pôvodného zdroja - cintorín slovenských vojakov na Ukrajine (vie vôbec nieto dnes, kde ten cintorín je? Stará sa dnešné Slovensko o cintoríny svojich padlých vojakov v Rusku a na Ukrajine tak, ako to robí Nemecko? Vedia vôbec tí, ktorým ide o čistotu slovenského jazyka až tak, že vytvárajú zákony a 30 stranové dodatky k nim, vedia, že existujú hroby Slovákov v zahraničí? Na ďalšej fotografii je Junker vyrobený na Slovensku, so slovenským značením.

Deutsche Sprachinseln

Po roku 1945 odišlo zo Slovenska okolo 150 tisíc slovenských spoluobčanov, ktorých materinským jazykom bola nemčina. Nie som si vedomý, že by na odchádzajúcom obyvateľstve bolo páchaných toľko zverstiev ako u českých susedov. Ich odchod bola škoda pre mnohé regióny Slovenska, ktoré spoluvytvárali stáročia.

Hore uvedená (tretia v poradí) mapa Slovenska je z tejto stránky. Vyčítam jej autorom tak ne-nemeckú nedôslednosť, no možno si občerstviť jazykové oblasti karpatských Nemcov na Slovensku.

Veľmi zaujímavá stránka obce Nitrianske Pravno (Deutsch-Proben) uvádza ďalšie dve mapky stredoslovenského regiónu s tematikou histórie karpatských Nemcov.

Trilógia máp k Trianon - u a krátke zamyslenie sa

Bez komentáru, azda len spomeniem že mne sa osobne páči druhá mapa. Mnohí na Slovensku kritizujeme, že takéto mapy majú Maďari povyliepané v kanceláriách, bytoch či na autách. No vieme si predstaviť, že by v slovenských bytoch visela čo len mapa Slovenska na čestnom mieste s tematikou žúp a nádherných dievčat v krojoch? Niekedy mi pripadá, že od Kalinčiakovho románu Reštavrácia sme sa stále ďaleko dopredu nepohli... Tieto mapy som nedal ako kritiku Maďarov, ale nás samotných. A píšem to preto, aby ste ma v tom jasne pochopili. Byť hrdý na svoje dedičstvo neznamená sústavne búšiť pästičkami do slamených susedov. Byť hrdý na svoje dedičstvo znamená najprv ho vnímať, chápať, vážiť si ho, a tým aj sám seba. To je prvý krok k tomu, čo si zaslúžime a čo naozaj sme. Staroveký kultúrny ľud. (Spomenul som si na nedávno objavený rímsky poklad na Bratislavskom hrade, na neuveriteľné kultúrne poklady z Bojnej, na kostolík v Kopčanoch, na zbúranú sochu našj cisárovnej Márie Terézie, ktorú dúfam odhalí raz slovenský prezident, na prvú banskú akadémiu na svete a na všetko ostatné).

Habáni na Slovensku v 16. a 17. storočí - Hutterian Communities in Slovakia and Moravia

O Habánoch aj tu: www.foruminst.sk/publ//interethnica/4/interethnica4_uvod_4.pdf

Mapa Spiša z roku 1939 - Karte der Zips von Johann Loisch

Etnické čistky v rokoch 1944 až 1948

Map from Philip Ther and Ana Siljak, eds., Redrawing Nations. Ethnic Cleansing in East-Central Europe, 1944-1948, Bowman & Littlefield Publishers Inc., Lanham, Boulder, New York, Oxford, 2001.
Zdroj

Mapa národností ČSR podľa britského zdroja

Mapa národnostných menšín v ČSR roku 1938, uvedejnená v The Manchester Guardian. Len pripomeniem zo zdroja, kde možno nájsť mapu, čo si mysleli o obsadení ČSR nemeckom na britských ostrovoch (The Times):
It’s coming right enough. Hitler’s going to have Czecho-Slovakia all right. If he doesn’t get it now he’ll go on and on till he does. Better let him have it at once. We shall be ready by 1941.

Krásne, však? Tak si predstavovala Británia demokraciu, nech je to memento pre nás - lepšie nechať (ČSR Hitlerovi) hneď teraz. A to v čase, keď si agresori Nemecko a "slovanské" Rusko rozdelili Poľsko, čím obe krajiny začali najhoršiu vojnu v dejinách. Myslím, nemali by sme tak nadávať na USA... alebo aspoň viac rozumieť histórii.

Ako Dr. Masaryk a Dr. Beneš vytvorili "naše" územie

Ako vznikali hranice Slovenska? Ako sa vyvíjala hranica územia, na ktorom dnes žijeme v časoch, keď sme ho nenazývali Slovenskom oficiálne? Možno povedať, že naše hranice sa menili na všetkých svetových stranách. Veľmi povrchne napísané, západná hranica sa stabilizovala v prospech Moravy v stredoveku, kedy Uherské Hradiště a okolie smerom k rieke Morave pripadli Českému kráľovstvu. Severná hranica sa zmenila v prospech Poľska v roku 1919 a opäť 1945, kedy viaceré slovenské obce na Orave sme odstúpili Poliakom, východná hranica sa orezala v prospech Sovietskeho Zväzu v roku 1945 z rieky Uh k dnešnému stavu.

Niekto si povie - prečo "naše" územie Slovenska nie je historické Horné Uhorsko s pohorím Mátra? Alebo... prečo nie je čisto etnické územie Slovákov bez Žitného ostrova, Bratislavy a Košíc?

Najzaujímavejšia je južná hranica, kde územie, ktoré nazývame "naše", teda slovenské územie, sa vytvorilo cudzími rukami na mapách, ktoré sú historikom veľmi známe a vznikali okolo roku 1916. Ešte po vzniku Československej republiky bolo nejasné, či "naše" územie bude aj napríklad Žitný ostrov. Veľmoci, podľa mojich vedomostí pristúpili k tomuto ústupku v prospech prvej ČSR pravdepodobne LEN a VÝLUČNE zo strategických dôvodov - rieka Dunaj je prirodzenou hranicou, územie Žitného ostrova inklinuje smerom na sever, nie na juh. Ak by sa pristúpilo aj v tomto prípade k ľudovému referendu, ako to bolo napríklad s uhorským Burgenlandom (nemecky hovoriace obyvateľstvo si zvolilo ako svoj nový domov Rakúsko, nie Uhorsko), neviem, a veľmi pochybujem, či dnes by sme kreslili hranice Slovenska na rieke Dunaj.
Iným variantom bolo prisúdenie "nášho" územia na základe historicko - lingvisticko - geografického. Tu by sme sa teoreticky mohli uchádzať o územie "Horného Uhorska", ktoré by sa prakticky prevtelilo do Slovenska. Nárok na to sme mali, ale v tom prípade asi by sme museli upustiť od prvku lingvistickej hranice a tzv. etnickej čistoty. Horné Uhorsko nikdy nebolo dlhodobo definované jeho ohraničením od juhu na mapách, teda nemalo stabilnú hranicu tak ako napríklad Transylvánia, či Chorvátsko, alebo Slavónsko. Jeho hranicou sa predpokladala rieka Dunaj, pohorie Mátra, Miškovec (Miskolc) a okolie... a na východe, ani pán Boh nevedel, azda podľa storočí či nálady. Táto teória južnej hranice je skromne nakreslená na jednej z máp, ktoré tu uvádzam, a ktoré sú pravdepodobne dielom prvého prezidenta ČSR T.G.Masaryka a jeho spolupracovníka E. Beneša.
Isté je, že pri vzniku "nášho" územia nakoniec vyhral zdravý rozum. Prirodzená hranica na rieke Dunaj urobila menej zla rozdelením jedného územia na dve, akoby mala byť kreslená hranica niekde pri Malom Dunaji či pri Galante. Kompaktnosť územia dnešného Slovenska je nielen zo strategického, ale aj historického hľadiska najprirodzenejším riešením. To už sa nedá tvrdiť napríkald o rieke Ipeľ, keď administratívna hranica v roku 1918 rozrezala jedno údolie, železničnú sieť, ale aj viaceré obce. Na východe bola situácia oveľa zložitejšia. Hranica sa ustálila pod Košicami, mnohí etnickí Slováci ostali v novej Maďarskej republike, dnes prakticky tieto územia sú úplne pomaďarčené. Z opačnej strany, temer maďarské Košice v roku 1914 sú dnes úplne poslovenčené. Čiže... kto je bez viny?
A dnes? Slovenská republika našťastie preukázala, že je životaschopná v jej dnešných hraniciach. Avšak ak má byť domovom pre všetkých jej obyvateľov, každý musí mať právo na to, že v dome, kde sa narodil, v záhlade kde pracovali jeho predkovia mnoho desiatok rokov, môže rozprávať tak, ako rozprávala jeho mama a otec. To platilo pred rokom 1918, ale platí to, a niekoľkonásobne viac, dnes. Ak Maďar z Dunajskej Stredy povie, ale po maďarsky a zo srdca, že Slovenská republika je moja vlasť a som na ňu hrdý, vtedy tento štát bude dokonalým štátom. A našou vlasťou v "našich" hraniciach. Lenže v tom prípade by Slováci mali zabudnúť na starý obranný komplex, a úzkoprsosť. lebo aj tu platí veta: Hranice sa neobraňujú silou, ale rozumom a harmóniou duše. Pozrime sa na Švajčiarsko, Fínsko... byť jednonárodným čistým štátom je možné (Česko), ale stojí to za tú hanbu mnohých generácií?
A znovu som pri našich mapách - ten, kto prisúdil Žitný ostrov a multietnicitu "nám", prisúdil "hanbu" jednonárodného štátu Česku - Dr. Edvard Beneš. Prvé v roku 1916, druhé v roku 1945, samozrejme, úmysel bol vždy jeden - ochrana českého národa.
Pozrite sa na prvú skicu, kde územie Burgenlandu malo pripadnúť ČSR a vytvoriť akýsi most medzi Prahou a Belehradom, respektíve zabrániť jednej hranice medzi Rakúskom a Maďarskom. Túto naivnú myšlienku Dr. Masaryka veľmoci zmietli zo stola. A možno aj kvôli nej "nám "patri Žitný ostrov.

Nukleárny odpad

Na veľmi zaujímavej stránke http://www.worldmapper.org/ možno nájsť svet a aj Slovensko v inom vyobrazení, ako ho vodíme na klasických mapách. Hore na ukážke sú najväčší "producenti" jadrového odpadu. Túto mapu som zvolil preto, lebo Slovensko je na nej dosť viditeľné. Nájdete ho?

Mapa hlavných trás ropy vo vzťahu k Slovensku

V súčasnosti sa uvažuje s výstavbou viacerých trás ropovodov do Európy severnou aj balkánskou cestou. Na juhu pripravuje výstavbu Albanian-Macedonian-Bulgarian Oil Corporation (AMBO), registrovaná v USA. Ropovod Adria vyýsti na chorvátskom pobreží v termináli Omišalj.

Pokiaľ ide o Slovensko, budeme si musieť zvyknúť že ruská ropa v budúcnosti bude mať viacero trás na výber. Sila Slovenska ako tranzitnej krajiny zoslabne, aj keď bude stále hrať dôležitú časť na mape tranzitu energií a surovín z východu na západ Európy.

Pre väčšie rozlíšenie kliknúť na mapu.

Zdroj: http://www.vitalgraphics.net/balkan.cfm

Čínska mapa: Boje o Bratislavu

Dnes by som sa rád podelil o jedno "slovacikum". Na obrázku je mapa čínskej proveniencie, ktorá znázorňuje boj o Bratislavu a okolie na sklonku druhej svetovej vojny. Schválne, kto vie zistiť, kde na mape sa nachádza naše hlavné mesto? Malá pomôcka: možno ho nájsť podľa dátumu vstupu sovietskych vojsk - 4.4.1945. mapa znázorňuje západ Slovenska, časť Rakúska, Maďarska a Moravy.

Dedičstvo Moravy - vznik nových štátov v Strednej Európe

Rád by som predstavil ďalšiu mapu z mojej dielne. Mapa je skôr schémkou, ktorá vysvetľuje vplyv Veľkej Moravy na vznik novodobých štátov v Strednej Európe - Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva. Dedičmi Uhorska sú aj Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, a časť Rumunska (Transylvánia). Historici (českí, poľskí, slovenskí, maďarskí čiastočne) až v 80-tych rokoch 20. storočia si uvedomili, že Čechy, Uhorsko i Poľsko sú (samozrejme v úvodzovkách) kópiou karolínskeho štátu, ktorý však v dobe ich vzniku už neexistoval. Najvýznamnejším spojivkom reťaze sprostredkovania karolínskej kultúry mohla byť Veľká Morava. A nie je to žiadne veľký objav - skôr logická náväznosť histórie - veď Čechy, Uhorsko, ale čiastočne aj Poľsko (cez Krakovsko - Malopoľsko) vznikli na rumovisku Moravy, ktorú oni sami pomohli zničiť. Ale nielen zničiť, skôr z nej čerpať. Čechy boli vazalom Franskej ríše, ale priamym vazalom Moravy (cca 860 až 895), Uhorsko vzniklo priamo na nitrianskej - ostrihomskej časti Moravy. materiálna kultúra, ale hlavne stavba nových štátov dokazuje kontinuitu a náväznosť. Keď si pomyslíme, že státotvorným prvkom Moravy bolo Nitriansko a Moravské kniežatstvo, môžeme trochu s nadsádzkou tvrdiť, že práve dedičstvo našich predkov prispelo k tvorbe nielen Uhorska, ale aj ďalších stredoeurópskych štátov. Uhorsko samozrejme, nikdy by nemohlo vzniknúť za sto rokov od príchodu nomádskeho kmeňového združenia do karpatskej kotliny. Môžeme však závidieť, že starí Maďari dokázali vyťažiť maximum z toho, čo im spoluprácou dobrovoľnou, či nanútenou, predkovia Slovákov a Moravanov dali. Aj tu si však musíme uvedomiť, že Uhorsko, to nie je a nikdy nebol národný štát "niekoho". Uhorsko vzniklo aj s prispením Svätoplukovho dedičstva, a s prispením budúceho slovenského etnika, obyvateľov Nitrianska.

Pozn.: Mapa bola urobená pre prácu "Veľká Morava a jej duchovný vplyv pri formovaní novodobých štátov strednej Európy, autor: Chen Liang" (BFSU, Peking, 2007).

Zánik Avarského kaganátu

Z vlastnej dielne, podľa voľne dostupnej literatúry.
Text k mape som publikoval na BLOG SME.

Mapa menšín a etnických skupín Európy

Zdroj: www.eurominority.org (2004)

Slovensko 1590 (Výrez UHORSKO - Lazarus Lafreri)

14.3.1939 - po hebrejsky a česky

Aj mapy vedia rozprávať, bez slov. Mapa Slovenskej republiky (1939 až 1945) po hebrejsky. Ako spomienka, aj zaujímavosť. Link.



Juhovýchodná Európa v roku 1940 v českom vydaní. Všimnime si Srbsko - bez Vojvodiny a Kosova. Žeby história sa opakovala?