Úpadok Karolínskej ríše

Sheperd, William R. Historical Atlas. New York: Henry Holt and Company, 1911.

Slovanské hradiská - Bojná

Kvalitných informácií o našej ranostredovekej histórii nie je veľa ani dnes. Tým viac ma potešilo, že existuje informačne bohatá webová stránka o slovanských hradiskách, špecializujúca sa na hradiská a širšiu históriu na našom území. Škoda, že meno autora stránky som nezistil (uvádza starodávne meno Orgoň), ale istotne budú informácie zaujímavé aj pre iných tak, ako pre mňa.

Rád by som odporúčal aj ostatným milovníkom raného stredoveku a dejín našich predkov článok o azda najdôležitejšom sídle, ktorého veľkosť sme ešte nedocenili, či neobjavili úplne - o hradisku v Bojnej na hornej Nitre. Hradisko bolo predchodcom Nitry, a pravdepodobne najdôležitejším sídlom Nitrianskeho kniežatstva pred jeho zlúčením sa s moravským územím. Toto rozsiahle sídlo, centrum moci našich predkov, dokladá existenciu kresťanstva (či kresťanizácie) u nás už na konci 7., resp. začiatkom 8. storočia.

Hradisko v Bojnej

Stránka Slovanské hradiská

Kultúrne centrá starej Moravy (Slovenska)

Žiaľ zdroj tejto dobre urobenej mapky neviem. Pomôže mi niekto s identifikáciou?

Karpatská kotlina pred príchodom Maďarov z maďarského zdroja

Všimnime si mapu Karpatskej kotliny z maďarského zdroja, ktorá zachycuje situáciu v pravdepodobne 9. storočí. Mapa absolútne korektne uvádza Nitravu, slovanské kmene, ako aj úuzemie pod jurisdikciou Veľkej Moravy (Nagy Morávia). Veľkú Moravu posúva dokonca aj ďalej na juh, ako niektorí súčasní slovenskí historikovia.

Many thanks to Galgonya.

Najstaršia mapa Panónie (aj územia časti Slovenska)

Tabula Peutingeriana (Peutinger table, Peutinger Map) je najstaršou mapou vzťahujúcou sa aj na územie Slovenska a Panónie. Je to sústava obchodných ciest Rímskej ríše, ktorá zuobrazuje Európu, časti Ázie a severnú Afriku. Pôvodne z 3. storočia, revidovaná v 5. storočí a prekreslená mníchom v 13. storočí. Pomenovaná je podľa humanistu Konrada Peutingera.

Many thanks to Galgonya.

9. storočie na maďarských historických mapách

Magnae Moraviae Fontes Historici - mapy k prameňom 9. storočia

V roku 1966 až 1971 vydala Filozofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně a ČSAV pramene k dejinám raného stredoveku u nás. Obe mapy pochádzajú z tohto diela a sú výborným prameňom k skúmaniu uvedeného obdobia.

Mapy som prevzal z tohto zdroja.

Slovensko a Čechy na prelome 10. storočia

Zaujímavá schematická mapla vývoja nášho územia na sklonku 10. storočia.

Mapa je súčasťou serveru Vlast.cz.

Odporúčam najmä mapovú prílohu detailných historických máp so vzťahom na české územia na tom istom serveri.

Mapa Veľkej Moravy podľa Antona Hrnka

Neprislúcha mi komentovať túto odvážnu mapu, odporučím prípadných záujemcov na kontakt s jej autorom.

Politická mapa 9. storočia

Mapa je prevzatá z maďarského zdroja (ktorý si žiaľ nepamätám). V podstate na autorov je celkom korektná, sú v nej zaznačené všetky historicky dokumentované sídla a politické hranice regiónu z pohľadu vtedajších franských zdrojov. Len pre informáciu.

Výboje "starých Maďarov"

Znie mi priam absurdne krásne, keď v nadpise tejto mapy píšem o "starých Maďaroch". To len ako memento a pre rozmýšľanie tým, ktorí tak nenávidia samozrejme nekorektný názov "starí Slováci". No keď sme už pri tom, je korektný názov "starí Maďari respektíve starí Česi", ktoré sa tak často používajú v publikáciách "renomovaných" historikov? je potom aj pojem "renomovaný historik" na Slovensku korektný? Týmto posielam pozdrav renomovanému historikovi dr. Kováčovi a ďalším, kiež by v stredoeurópskom meradle s kolegami skúsili dohodnúť názvoslovie a nájsť východisko z tejto situácie, aby som nemusel nadpisy článkov písať v úvodzovkách.

Mapa samozrejme neobsahuje údaj, kedy "starí Maďari" s výbojmi skončili - porážkou pri rieke Lech neďaleko Augsburgu v roku 955.

Slovinci podľa Slovincov (patríme k nim?)

Na tejto veľmi zaujímavej mape sa pozrieme do minulosti očami slovinských, niekdajších susedov. Fialovou farbou Slovinci označujú ich predkov v 7. storočí, podľa mapy je tam zahrnuté aj územie dnešného Slovenska. Zaujímavé je aj označenie územia Samovej ríše.
kedysi som sa rozprával na tému histórie s jedným slovinským priateľom. Tvrdil, že Samo, ale aj Pribina a Koceľ sú "ich" králi, pričom vedel, že Pribina prišiel k Blatenskému jazeru z Nitry.
Nechcem robiť závery k vyššie uvedenej mape, ale je skutočne zaujímavé si pozrieť a vnímať aj pohľad z inej strany, aj o našej histórii. len na okraj - ak povieme Slovenska zastava, okrem dĺžňov je táto veta totožná s slovenčine i slovinčine. S dodatkom, že oni nazývajú Slovensko - Slovaška.

Franská ríša podľa zdroja z roku 1900

Mapa Franskej ríše podľa amerického zdroja z roku 1900. Na mape je zobrazená aj Morava, s miestnym historicky dochovaným názvom MARAVANI. Územie je vykreslené korektne, s hranicami dnešného západného Slovenska a Moravy. Názov Bohemia môžeme akceptovať, ak uvažujeme o rozpätí mapy až do roku 1000. Mapa tak, ako iné kvalitné mapy zo začiatku 20. storočia uvádza lokalitu Praga, avšak nie jediné doložené názvy na našom území v 9. storočí Brezalauspurc, Nitravu či Dowinu. V Panónskej marke nevieme o Pribinovi a jeho dŕžave v rámci Franskej ríše.

Vcelku, mapa je na svoju dobu, kedy vznikla, veľmi korektná. zaujímavá, so vzťahom k našim stredoeurópskym a slovenským dejinám. Ak mám byť korektný ja, chýba mi zmienka o maďarských kmeňoch v oblasti.

Zdroj: http://www.culturalresources.com/MP_Century17.html

Autor mapy, atlas: The Century Atlas of the World, Prepared under the Superintendence of Benjamin E. Smith, A.M., Managing Editor of the Century Dictionary, Editor of the Century Cyclopedia of Names, Fellow of the American Geographic Society, Etc. Published by The Century Co., New York, 1900.

Dedičstvo Moravy - vznik nových štátov v Strednej Európe

Rád by som predstavil ďalšiu mapu z mojej dielne. Mapa je skôr schémkou, ktorá vysvetľuje vplyv Veľkej Moravy na vznik novodobých štátov v Strednej Európe - Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva. Dedičmi Uhorska sú aj Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, a časť Rumunska (Transylvánia). Historici (českí, poľskí, slovenskí, maďarskí čiastočne) až v 80-tych rokoch 20. storočia si uvedomili, že Čechy, Uhorsko i Poľsko sú (samozrejme v úvodzovkách) kópiou karolínskeho štátu, ktorý však v dobe ich vzniku už neexistoval. Najvýznamnejším spojivkom reťaze sprostredkovania karolínskej kultúry mohla byť Veľká Morava. A nie je to žiadne veľký objav - skôr logická náväznosť histórie - veď Čechy, Uhorsko, ale čiastočne aj Poľsko (cez Krakovsko - Malopoľsko) vznikli na rumovisku Moravy, ktorú oni sami pomohli zničiť. Ale nielen zničiť, skôr z nej čerpať. Čechy boli vazalom Franskej ríše, ale priamym vazalom Moravy (cca 860 až 895), Uhorsko vzniklo priamo na nitrianskej - ostrihomskej časti Moravy. materiálna kultúra, ale hlavne stavba nových štátov dokazuje kontinuitu a náväznosť. Keď si pomyslíme, že státotvorným prvkom Moravy bolo Nitriansko a Moravské kniežatstvo, môžeme trochu s nadsádzkou tvrdiť, že práve dedičstvo našich predkov prispelo k tvorbe nielen Uhorska, ale aj ďalších stredoeurópskych štátov. Uhorsko samozrejme, nikdy by nemohlo vzniknúť za sto rokov od príchodu nomádskeho kmeňového združenia do karpatskej kotliny. Môžeme však závidieť, že starí Maďari dokázali vyťažiť maximum z toho, čo im spoluprácou dobrovoľnou, či nanútenou, predkovia Slovákov a Moravanov dali. Aj tu si však musíme uvedomiť, že Uhorsko, to nie je a nikdy nebol národný štát "niekoho". Uhorsko vzniklo aj s prispením Svätoplukovho dedičstva, a s prispením budúceho slovenského etnika, obyvateľov Nitrianska.

Pozn.: Mapa bola urobená pre prácu "Veľká Morava a jej duchovný vplyv pri formovaní novodobých štátov strednej Európy, autor: Chen Liang" (BFSU, Peking, 2007).

Zánik Avarského kaganátu

Z vlastnej dielne, podľa voľne dostupnej literatúry.
Text k mape som publikoval na BLOG SME.

Nitrianske kniežatstvo r. 800 až 860

Z vlastnej dielne. Podľa viacerých zdrojov.
Samozrejme, mnohé informácie sú hypotetické, osídlenie a hradiská, hrádky, dvorce, sú zaznačené podľa archeologických výskumov. Na mape sú ale zvýraznené nové myšlienky vedeckej obce: dve jedine zachovalé a dnes stojace architektúry z 9. storočia v Strednej Európe - kostol v Kopčanoch a rotunda v Nitrianskej Blatnici. Tiež možné jadrá - centrá Slovienov, ktoré sa vykryštalizovali do Nitrianskeho kniežatstva (Bratislavsko - trnavská oblasť, Stredné Považie Pobedim, Stredná Nitra, samotné Nitriansko, Budúci Tekov, budúci Hont, Ostrihomsko, Spiš. Neuvádzam na mape menšie sídelné celky - Turiec, horné Považie, Liptov, Zvolensko...).
Mapa jasne vymedzuje hranicu medzi Nitrianskom a územím moravských Slovienov. Aj keď sa v tej dobe nedá hovoriť o súčasných národoch, bez akýchkoľvek sporov je potrebné priznať, že podunajskí Slovieni (Marahenii, Moravania) sú priamymi predkami Slovákov a dnešní obyvatelia Slovenska sú dedičmi Nitrianska, a spolu s dnešnými Moravanmi aj spoločnými priamymi dedičmi odkazu Veľkej Moravy. Na druhej strane, ak by sa dokázala dedičná prepojenosť Mojmírovcov s Přemyslovcami, bez ohľadu na to, že Čechy boli podmaneným územím Moravy (aj keď len na niekoľko rokov) a neskôr spolu s maďarskými kmeňmi Moravu politicky aj vojensky zničili, stali by sa aj Čechy nástupcom prvého štátu Slovanov. V skutočnosti sú priamym nástupcom Moravy tak Čechy, Uhorsko, ako aj ranostredoveké Poľsko.

Panónia okolo roku 860

Z vlastnej dielne, podľa J. Steinhubela a zdrojov AÚ SAV v Nitre.

Veľká Morava - český vektor

Schematická mapa Veľkej Moravy s jasnou orientáciu na českého prijímateľa a český pohľad na históriu. pekne spracovaná mapa z dielne portálu Českej televízie. Pre podrobné štúdie je však povrchná.



A aby som nebol neobjektívny ja, tu pridávam "slovenský" pohľad na Veľkú Moravu, príliš ťahajúci jadro ríše k Zemplínu a maďarskej puszte. 

Mapa Veľkej Moravy

Pomerne kvalitná mapa Veľkej Moravy z českého zdroja (žiaľ, neviem autora). Všimnime si zaznačenie mnohých historíckých miest a národov (kmeňov). Chýba mi zmienka o Ostrihome, akú úlohu malo územie Ostrihomu v preduhorskom období. Jedna z najlepších máp pre 9. storočie.

JV Európa v roku 900 (zdroj publikovaný v 1903)

zdroj: The Atlas To Freeman's Historical Geography, Edited by J.B. Bury, Longmans Green and Co. Third Edition 1903