1869: Rozšírenie Slovanov v Turecku a priľahlých oblastiach

AugustHeinrich Petermann, 1869.

Mapa vo vysokom rozlíšení z Wikipédie: TU.

Humorné mapy (blog)

Zdroj: Geographer et Large

Dilema hraníc Slovenska

The Royal Geographic Society, september 1919.

Náčrt novej politickej mapy Európy po 1.sv. vojne

Takto boli prezentované nové hranice Európy v USA po 1. svetovej vojne. Mňa zaujali hranice Arménska (o veľkom Arménsku sa uvažovalo pred tým, ako Turci začali voči nim genocídu), Grécka, ktoré kopírovalo etnické hranice aj v západnej časti Turecka, územie pri Bospore, ale aj dve oblasti plebiscitu - juh Východného Pruska a Východ Sliezska, Burgenland na mape nie je uvádzaný ako plebiscitné územie (ako vieme, nakoniec vúčšia časť pripadla po plebiscite Rakúsku a nie Maďarsku).

Leslie's New World Atlas (New York City, New York: Leslie-Judge Company, 1920)

Európa - ako by mala byť - 1916

Takto si predstavoval politické hranice Európy americký autor. Rozdelil Veľkú britániu, Belgicko, vytvoril samostatné Slovinsko. Vytvoril nový štát Laponsko, ale zabudol na Katalánsko. Slovensko a Čechy sú uvedené ako samostatné územia v novej Európe po konci 1. svetovej vojny. Mapa vznikla v roku 1916.

L. P. Benezet, The Story of the Map of Europe (Chicago, Illinois: Scott, Foresman and Company, 1916)

Vývoj rakúskej marky od 10. storočia

Poľská a maďarská Orava a Spiš pred 1918

Obe mapy pochádzajú z nemenovaného poľského zdroja. Prvá mapa ukazuje zmenu hraníc na severe Slovenska a "národnostné" zloženie obyvateľstva podľa maďarského podkladu, druhá mapa je poľského pôvodu. Pre Slovákov bude isto veľkým prekvapením, a najmä tých z Oravy a Spiša, že svorne maďarský aj poľský autor máp ich predkov (okolo roku 1918) označujú za Poliakov, aspoň v časti oboch žúp. To, že maďarské historické mapy sú diplomaticky považované za nepresné, nikoho neprekvapí. No poľské nároky na sever Slovenska podľa tejto mapy, je prisilné "kafé".

Ako videli Rakúšania v roku 1915 budúcnosť - bez Slovenska

Z TOHTO autorského článku citujem: Leták rakousko-uherských novin Wiener Zeitung z roku 1915 ("Takto chtějí naši nepřátelé uspořádat Evropu po válce") varoval před údajně hrozícím rozkouskováním rakouských zemí. Překvapivě měly Čechy utvořit samostatné království, ale Morava připadnout k Rakousku, Tyroly by připadly Švýcarsku a Itálii a maďarské hranice by sahaly až ke Grazu. Nadčasově působí hranice mezi Německem a Ruskem.

Vznik Česko - Slovenska na mapách z pohľadníc

Odporúčam prečítať vynikajúci článok od Tomáša Grima z "Ústřední archiv zeměměřictví a katastru". Na článok sa vzťahujú autorské práva, prosím pozrite si ďalšie mapy tisknuté na pohľadniciach zo začiatku 20. storočia priamo na stránke originálneho autorského článku TU.

Deutsche Sprachinseln

Po roku 1945 odišlo zo Slovenska okolo 150 tisíc slovenských spoluobčanov, ktorých materinským jazykom bola nemčina. Nie som si vedomý, že by na odchádzajúcom obyvateľstve bolo páchaných toľko zverstiev ako u českých susedov. Ich odchod bola škoda pre mnohé regióny Slovenska, ktoré spoluvytvárali stáročia.

Hore uvedená (tretia v poradí) mapa Slovenska je z tejto stránky. Vyčítam jej autorom tak ne-nemeckú nedôslednosť, no možno si občerstviť jazykové oblasti karpatských Nemcov na Slovensku.

Veľmi zaujímavá stránka obce Nitrianske Pravno (Deutsch-Proben) uvádza ďalšie dve mapky stredoslovenského regiónu s tematikou histórie karpatských Nemcov.

Zmeny hraníc Uhorska, ktoré ostali len na mape

Ďalšia vynikajúca mapa, ktorá ukazuje situáciu predchádzajúcu rozdeleniu Uhorska. Again thanks to Galagonya, this map is taken probably from the same source as indicated in my previous post.

Na mape si možno všimnúť politické zámery delenia Uhorského kráľovstva, ktoré sa nikdy neuskutočnili. O týchto zámeroch vo vzťahu k Benešovi som už písal na niektorom v predchádzajúcich vstupoch. Všimnime si tzv. Banešov či Masarykov koridor, ktorého cieľom bolo spojenie Česko-Slovenska a Juhoslávie. Koridor mal byť pripojený k územiu vtedajšej ČSR a zahŕňal oblasť dnešného Burgenlandu a západnej časti Maďarska.
Musím v tejto súvislosti spomenúť, že ČSR vymenila s Poľskom časť slovenského územia Oravy za niektoré obce v karvinskej oblasti.
Ďalším územím, ktoré mohlo pripadnúť ČSR je oblasť Mátry až po Sárospatak (Šarišský Potok), toto územie bolo dokonca obsadené v roku 1919 na krátku dobu čs. armádou.
Nároky Rumunska a Juhoslávie, zaznačené na mape nekomentujem.

Ako Dr. Masaryk a Dr. Beneš vytvorili "naše" územie

Ako vznikali hranice Slovenska? Ako sa vyvíjala hranica územia, na ktorom dnes žijeme v časoch, keď sme ho nenazývali Slovenskom oficiálne? Možno povedať, že naše hranice sa menili na všetkých svetových stranách. Veľmi povrchne napísané, západná hranica sa stabilizovala v prospech Moravy v stredoveku, kedy Uherské Hradiště a okolie smerom k rieke Morave pripadli Českému kráľovstvu. Severná hranica sa zmenila v prospech Poľska v roku 1919 a opäť 1945, kedy viaceré slovenské obce na Orave sme odstúpili Poliakom, východná hranica sa orezala v prospech Sovietskeho Zväzu v roku 1945 z rieky Uh k dnešnému stavu.

Niekto si povie - prečo "naše" územie Slovenska nie je historické Horné Uhorsko s pohorím Mátra? Alebo... prečo nie je čisto etnické územie Slovákov bez Žitného ostrova, Bratislavy a Košíc?

Najzaujímavejšia je južná hranica, kde územie, ktoré nazývame "naše", teda slovenské územie, sa vytvorilo cudzími rukami na mapách, ktoré sú historikom veľmi známe a vznikali okolo roku 1916. Ešte po vzniku Československej republiky bolo nejasné, či "naše" územie bude aj napríklad Žitný ostrov. Veľmoci, podľa mojich vedomostí pristúpili k tomuto ústupku v prospech prvej ČSR pravdepodobne LEN a VÝLUČNE zo strategických dôvodov - rieka Dunaj je prirodzenou hranicou, územie Žitného ostrova inklinuje smerom na sever, nie na juh. Ak by sa pristúpilo aj v tomto prípade k ľudovému referendu, ako to bolo napríklad s uhorským Burgenlandom (nemecky hovoriace obyvateľstvo si zvolilo ako svoj nový domov Rakúsko, nie Uhorsko), neviem, a veľmi pochybujem, či dnes by sme kreslili hranice Slovenska na rieke Dunaj.
Iným variantom bolo prisúdenie "nášho" územia na základe historicko - lingvisticko - geografického. Tu by sme sa teoreticky mohli uchádzať o územie "Horného Uhorska", ktoré by sa prakticky prevtelilo do Slovenska. Nárok na to sme mali, ale v tom prípade asi by sme museli upustiť od prvku lingvistickej hranice a tzv. etnickej čistoty. Horné Uhorsko nikdy nebolo dlhodobo definované jeho ohraničením od juhu na mapách, teda nemalo stabilnú hranicu tak ako napríklad Transylvánia, či Chorvátsko, alebo Slavónsko. Jeho hranicou sa predpokladala rieka Dunaj, pohorie Mátra, Miškovec (Miskolc) a okolie... a na východe, ani pán Boh nevedel, azda podľa storočí či nálady. Táto teória južnej hranice je skromne nakreslená na jednej z máp, ktoré tu uvádzam, a ktoré sú pravdepodobne dielom prvého prezidenta ČSR T.G.Masaryka a jeho spolupracovníka E. Beneša.
Isté je, že pri vzniku "nášho" územia nakoniec vyhral zdravý rozum. Prirodzená hranica na rieke Dunaj urobila menej zla rozdelením jedného územia na dve, akoby mala byť kreslená hranica niekde pri Malom Dunaji či pri Galante. Kompaktnosť územia dnešného Slovenska je nielen zo strategického, ale aj historického hľadiska najprirodzenejším riešením. To už sa nedá tvrdiť napríkald o rieke Ipeľ, keď administratívna hranica v roku 1918 rozrezala jedno údolie, železničnú sieť, ale aj viaceré obce. Na východe bola situácia oveľa zložitejšia. Hranica sa ustálila pod Košicami, mnohí etnickí Slováci ostali v novej Maďarskej republike, dnes prakticky tieto územia sú úplne pomaďarčené. Z opačnej strany, temer maďarské Košice v roku 1914 sú dnes úplne poslovenčené. Čiže... kto je bez viny?
A dnes? Slovenská republika našťastie preukázala, že je životaschopná v jej dnešných hraniciach. Avšak ak má byť domovom pre všetkých jej obyvateľov, každý musí mať právo na to, že v dome, kde sa narodil, v záhlade kde pracovali jeho predkovia mnoho desiatok rokov, môže rozprávať tak, ako rozprávala jeho mama a otec. To platilo pred rokom 1918, ale platí to, a niekoľkonásobne viac, dnes. Ak Maďar z Dunajskej Stredy povie, ale po maďarsky a zo srdca, že Slovenská republika je moja vlasť a som na ňu hrdý, vtedy tento štát bude dokonalým štátom. A našou vlasťou v "našich" hraniciach. Lenže v tom prípade by Slováci mali zabudnúť na starý obranný komplex, a úzkoprsosť. lebo aj tu platí veta: Hranice sa neobraňujú silou, ale rozumom a harmóniou duše. Pozrime sa na Švajčiarsko, Fínsko... byť jednonárodným čistým štátom je možné (Česko), ale stojí to za tú hanbu mnohých generácií?
A znovu som pri našich mapách - ten, kto prisúdil Žitný ostrov a multietnicitu "nám", prisúdil "hanbu" jednonárodného štátu Česku - Dr. Edvard Beneš. Prvé v roku 1916, druhé v roku 1945, samozrejme, úmysel bol vždy jeden - ochrana českého národa.
Pozrite sa na prvú skicu, kde územie Burgenlandu malo pripadnúť ČSR a vytvoriť akýsi most medzi Prahou a Belehradom, respektíve zabrániť jednej hranice medzi Rakúskom a Maďarskom. Túto naivnú myšlienku Dr. Masaryka veľmoci zmietli zo stola. A možno aj kvôli nej "nám "patri Žitný ostrov.

Čínska mapa: Boje o Bratislavu

Dnes by som sa rád podelil o jedno "slovacikum". Na obrázku je mapa čínskej proveniencie, ktorá znázorňuje boj o Bratislavu a okolie na sklonku druhej svetovej vojny. Schválne, kto vie zistiť, kde na mape sa nachádza naše hlavné mesto? Malá pomôcka: možno ho nájsť podľa dátumu vstupu sovietskych vojsk - 4.4.1945. mapa znázorňuje západ Slovenska, časť Rakúska, Maďarska a Moravy.

Nitrianske kniežatstvo r. 800 až 860

Z vlastnej dielne. Podľa viacerých zdrojov.
Samozrejme, mnohé informácie sú hypotetické, osídlenie a hradiská, hrádky, dvorce, sú zaznačené podľa archeologických výskumov. Na mape sú ale zvýraznené nové myšlienky vedeckej obce: dve jedine zachovalé a dnes stojace architektúry z 9. storočia v Strednej Európe - kostol v Kopčanoch a rotunda v Nitrianskej Blatnici. Tiež možné jadrá - centrá Slovienov, ktoré sa vykryštalizovali do Nitrianskeho kniežatstva (Bratislavsko - trnavská oblasť, Stredné Považie Pobedim, Stredná Nitra, samotné Nitriansko, Budúci Tekov, budúci Hont, Ostrihomsko, Spiš. Neuvádzam na mape menšie sídelné celky - Turiec, horné Považie, Liptov, Zvolensko...).
Mapa jasne vymedzuje hranicu medzi Nitrianskom a územím moravských Slovienov. Aj keď sa v tej dobe nedá hovoriť o súčasných národoch, bez akýchkoľvek sporov je potrebné priznať, že podunajskí Slovieni (Marahenii, Moravania) sú priamymi predkami Slovákov a dnešní obyvatelia Slovenska sú dedičmi Nitrianska, a spolu s dnešnými Moravanmi aj spoločnými priamymi dedičmi odkazu Veľkej Moravy. Na druhej strane, ak by sa dokázala dedičná prepojenosť Mojmírovcov s Přemyslovcami, bez ohľadu na to, že Čechy boli podmaneným územím Moravy (aj keď len na niekoľko rokov) a neskôr spolu s maďarskými kmeňmi Moravu politicky aj vojensky zničili, stali by sa aj Čechy nástupcom prvého štátu Slovanov. V skutočnosti sú priamym nástupcom Moravy tak Čechy, Uhorsko, ako aj ranostredoveké Poľsko.

14.3.1939 - po hebrejsky a česky

Aj mapy vedia rozprávať, bez slov. Mapa Slovenskej republiky (1939 až 1945) po hebrejsky. Ako spomienka, aj zaujímavosť. Link.



Juhovýchodná Európa v roku 1940 v českom vydaní. Všimnime si Srbsko - bez Vojvodiny a Kosova. Žeby história sa opakovala?

Svet podľa Ptolemaia

Územie dnešného Slovenska bolo po prvý krát už zakreslené na rímskych mapách. nečudo, veď jeho malá časť patrila priamo do Rímskej ríše, a celé Západné Slovensko bolo predpolím Ríma. Na jednej z máp, ktoré zakreslil Claudius Ptolemaius (87 - 150 n.l.), je uvedený ako obchodné centrum aj Trenčín pod názvom Leukaristos (Laugarício). Tu predkladám len na pripomenutie kópiu mapy sveta aj s našou časťou Európy, ktorá bola vydaná podľa Ptolemaioveho diela Cosmographia v Ulme Lienhartom Holle v roku 1482. Celý projekt Sveta podľa Ptolemaia aj s uvedenou mapou je na stránke Ptolemy´s World. 
A zabudol som dodať, možno je škoda, že Marcovi Aureliovi sa nepodarilo naplniť plány o
pripojenie nášho územia k Rímskej ríši. Jeho nástupcu už zaujímali iné teritória, ako germánske
Západné Karpaty.

Maďarská národnosť v Karpatskej kotline - švédsky zdroj

Švédska stránka uvádza veľmi tvrdú kritiku na potrianonské rozdelenie Uhorska. Len pre zaujímavosť.

Návrh A. Popovici na Spojené štáty Veľkého Rakúska z 1906

Veľmi zvláštne, nerealistické návrhy na spravodlivejšie štátoprávne usporiadanie Rakúsko - Uhorska vznikali začiatkom 20. storočia. Na mapke hore vidno rekonštrukciu návrhu rumunského národovca Aurela C. Popovici z roku 1906 na vytvorenie „Die Vereinigten Staaten von Groß-Österreich“, teda Spojených štátov Veľkého Rakúska.

Slovensko podľa návrhu malo byť menšie, v svojich etnických hraniciach, pod názvom "Slowakenland", dá sa preložiť ako Slovenská krajina, či "Slovnské okolie", ako sa aj kedysi plánovalo...

Rumunské vnímanie Monarchie je vidno na vtesnaní Maďarska do jeho etnických hraníc, avšak vytvorenia samostatnej Krajiny Sekelov, maďarskej enklávy v rumunských Karpatoch.
 
Zaujímavý je link priamo na autorov mapy.

Zdroj: T. Griesbacher, Graz. Link vyššie.

mapa národností Strednej a Juhovýchodnej Európy z roku 1992

Najlepšia mapa, ktorú som mal možnosť vidieť k téme národností Strednej a Juhovýchodnej Európy, stav k obdobiu 1989 až 1992. Všimnime si v oblasti Chorvátskych Plitvíc srbskú
národnosť, pôvodné národnostné zloženie územia Bosny a Hercegoviny, Kosova a ďalších regiónov. Zaujímať nás bude asi aj nielen maďarské etnikum na slovenskom území, ale aj nemecké, rusínske a rómske etnikum v hraniciach Slovenska. Perličkou je moravské a slovenské etnikum v Česku. Autorom mapy jr Sebok Laszlo, mapa vznikla vďaka podpore László Teleki Foundation - Inštitútu pre stredoeurópske
štúdie v Budapešti. Mapa je veľmi kvalitná a podrobne spracovaná.

Rumuni podľa niektorých maďarských teórií

Aj mapy vedia rozprávať o rozporuplných teóriách. Podľa tejto mapy z maďarského zdroja, ale publikovanej Francúzmi (vidno autorov obrázku) sídlili Rumuni v 11. storočí kdesi na území dnešného Albánska, južného Grécka a provincie Kosovo. Maďarský zdroj vysvetľuje touto mapkou, že Rumuni nemajú právo na Transylvániu. Samozrejme, každý seriózny historik, geograf, jazykovedec, etnológ atď. by asi ťažko prijal tézu, že predkovia Rumunov v 11. storočí boli v týchto končinách. Tu ale krásne vidno, ako je možné mapy využiť na "politické" ciele a za "spravodlivosť". Myslím, že seriózna maďarská veda je už oveľa ďalej, aby sa upínala na takéto teórie. Slováka zaujme priznanie "slovenského etnika" v 11. storočí v svojich hraniciach, aj keď ešte v nedávnej minulosti aj Slovákov niekotrí historici hľadali všade, len nie tam, kde boli. A iní tvrdili, že vôbec neboli. Táto mapka je len maličkým občerstvením, že aj väčšie národy ako sú Slováci musia dokazovať svoju existenciu voči iným.