Etnické čistky v rokoch 1944 až 1948

Map from Philip Ther and Ana Siljak, eds., Redrawing Nations. Ethnic Cleansing in East-Central Europe, 1944-1948, Bowman & Littlefield Publishers Inc., Lanham, Boulder, New York, Oxford, 2001.
Zdroj

Mapa národností ČSR podľa britského zdroja

Mapa národnostných menšín v ČSR roku 1938, uvedejnená v The Manchester Guardian. Len pripomeniem zo zdroja, kde možno nájsť mapu, čo si mysleli o obsadení ČSR nemeckom na britských ostrovoch (The Times):
It’s coming right enough. Hitler’s going to have Czecho-Slovakia all right. If he doesn’t get it now he’ll go on and on till he does. Better let him have it at once. We shall be ready by 1941.

Krásne, však? Tak si predstavovala Británia demokraciu, nech je to memento pre nás - lepšie nechať (ČSR Hitlerovi) hneď teraz. A to v čase, keď si agresori Nemecko a "slovanské" Rusko rozdelili Poľsko, čím obe krajiny začali najhoršiu vojnu v dejinách. Myslím, nemali by sme tak nadávať na USA... alebo aspoň viac rozumieť histórii.

Ostrihomská župa - 1800 (Esztergom)

Slováci vo Vojvodine

Mapa je prevzatá zo stránky ombudsmana Vojvodiny. Najväčšia koncentrácia Slovákov vo Vojvodine je v obci Bački Petrovac a Kovačica. Vieme o nich vôbec, okrem niektorých národne orientovaných organizácií? Vieme, ako žijú, ako sú v kontakte s nami, s krajinou svojich predkov?

Ako Dr. Masaryk a Dr. Beneš vytvorili "naše" územie

Ako vznikali hranice Slovenska? Ako sa vyvíjala hranica územia, na ktorom dnes žijeme v časoch, keď sme ho nenazývali Slovenskom oficiálne? Možno povedať, že naše hranice sa menili na všetkých svetových stranách. Veľmi povrchne napísané, západná hranica sa stabilizovala v prospech Moravy v stredoveku, kedy Uherské Hradiště a okolie smerom k rieke Morave pripadli Českému kráľovstvu. Severná hranica sa zmenila v prospech Poľska v roku 1919 a opäť 1945, kedy viaceré slovenské obce na Orave sme odstúpili Poliakom, východná hranica sa orezala v prospech Sovietskeho Zväzu v roku 1945 z rieky Uh k dnešnému stavu.

Niekto si povie - prečo "naše" územie Slovenska nie je historické Horné Uhorsko s pohorím Mátra? Alebo... prečo nie je čisto etnické územie Slovákov bez Žitného ostrova, Bratislavy a Košíc?

Najzaujímavejšia je južná hranica, kde územie, ktoré nazývame "naše", teda slovenské územie, sa vytvorilo cudzími rukami na mapách, ktoré sú historikom veľmi známe a vznikali okolo roku 1916. Ešte po vzniku Československej republiky bolo nejasné, či "naše" územie bude aj napríklad Žitný ostrov. Veľmoci, podľa mojich vedomostí pristúpili k tomuto ústupku v prospech prvej ČSR pravdepodobne LEN a VÝLUČNE zo strategických dôvodov - rieka Dunaj je prirodzenou hranicou, územie Žitného ostrova inklinuje smerom na sever, nie na juh. Ak by sa pristúpilo aj v tomto prípade k ľudovému referendu, ako to bolo napríklad s uhorským Burgenlandom (nemecky hovoriace obyvateľstvo si zvolilo ako svoj nový domov Rakúsko, nie Uhorsko), neviem, a veľmi pochybujem, či dnes by sme kreslili hranice Slovenska na rieke Dunaj.
Iným variantom bolo prisúdenie "nášho" územia na základe historicko - lingvisticko - geografického. Tu by sme sa teoreticky mohli uchádzať o územie "Horného Uhorska", ktoré by sa prakticky prevtelilo do Slovenska. Nárok na to sme mali, ale v tom prípade asi by sme museli upustiť od prvku lingvistickej hranice a tzv. etnickej čistoty. Horné Uhorsko nikdy nebolo dlhodobo definované jeho ohraničením od juhu na mapách, teda nemalo stabilnú hranicu tak ako napríklad Transylvánia, či Chorvátsko, alebo Slavónsko. Jeho hranicou sa predpokladala rieka Dunaj, pohorie Mátra, Miškovec (Miskolc) a okolie... a na východe, ani pán Boh nevedel, azda podľa storočí či nálady. Táto teória južnej hranice je skromne nakreslená na jednej z máp, ktoré tu uvádzam, a ktoré sú pravdepodobne dielom prvého prezidenta ČSR T.G.Masaryka a jeho spolupracovníka E. Beneša.
Isté je, že pri vzniku "nášho" územia nakoniec vyhral zdravý rozum. Prirodzená hranica na rieke Dunaj urobila menej zla rozdelením jedného územia na dve, akoby mala byť kreslená hranica niekde pri Malom Dunaji či pri Galante. Kompaktnosť územia dnešného Slovenska je nielen zo strategického, ale aj historického hľadiska najprirodzenejším riešením. To už sa nedá tvrdiť napríkald o rieke Ipeľ, keď administratívna hranica v roku 1918 rozrezala jedno údolie, železničnú sieť, ale aj viaceré obce. Na východe bola situácia oveľa zložitejšia. Hranica sa ustálila pod Košicami, mnohí etnickí Slováci ostali v novej Maďarskej republike, dnes prakticky tieto územia sú úplne pomaďarčené. Z opačnej strany, temer maďarské Košice v roku 1914 sú dnes úplne poslovenčené. Čiže... kto je bez viny?
A dnes? Slovenská republika našťastie preukázala, že je životaschopná v jej dnešných hraniciach. Avšak ak má byť domovom pre všetkých jej obyvateľov, každý musí mať právo na to, že v dome, kde sa narodil, v záhlade kde pracovali jeho predkovia mnoho desiatok rokov, môže rozprávať tak, ako rozprávala jeho mama a otec. To platilo pred rokom 1918, ale platí to, a niekoľkonásobne viac, dnes. Ak Maďar z Dunajskej Stredy povie, ale po maďarsky a zo srdca, že Slovenská republika je moja vlasť a som na ňu hrdý, vtedy tento štát bude dokonalým štátom. A našou vlasťou v "našich" hraniciach. Lenže v tom prípade by Slováci mali zabudnúť na starý obranný komplex, a úzkoprsosť. lebo aj tu platí veta: Hranice sa neobraňujú silou, ale rozumom a harmóniou duše. Pozrime sa na Švajčiarsko, Fínsko... byť jednonárodným čistým štátom je možné (Česko), ale stojí to za tú hanbu mnohých generácií?
A znovu som pri našich mapách - ten, kto prisúdil Žitný ostrov a multietnicitu "nám", prisúdil "hanbu" jednonárodného štátu Česku - Dr. Edvard Beneš. Prvé v roku 1916, druhé v roku 1945, samozrejme, úmysel bol vždy jeden - ochrana českého národa.
Pozrite sa na prvú skicu, kde územie Burgenlandu malo pripadnúť ČSR a vytvoriť akýsi most medzi Prahou a Belehradom, respektíve zabrániť jednej hranice medzi Rakúskom a Maďarskom. Túto naivnú myšlienku Dr. Masaryka veľmoci zmietli zo stola. A možno aj kvôli nej "nám "patri Žitný ostrov.

Uhorsko 1898 - železničná sieť

Zaujímavé mapy rozvoja železničnej siete v Uhorsku. Pre nás je zaujímavé územie Slovenska, detailne si možno preskúmať na tejto stránke - Balla László: Magyar vasúttörténeti dokumentumok. Ja som si zvolil leto 1898 subjektívne, vtedy sa narodil môj starý otec. Iné mapy pozrite na stránke. Žiaľ, stránka je len v maďarskom jazyku.

Lazarova mapa - poklad našej kartografie

Lazarovu mapu (1526, Ingolstadt) som už na tomto blogu publikoval, aj s krátkym textom. Dnes by som pre záujemcov predstavil tento skvost ešte raz, ale vo väčšom vyobrazení (3,28 MB). Odporúčam pre štúdium slovenských reálií, či pre stránky obcí, miest a regiónov. Detailný výsek mapy ako okienko našej histórie je krásne obohatenie stránok. Dnešný originál je pravdepodobne odtiaľto.

Mapu v tomto rozlíšení si možno aj vytlačiť v originálnej veľkosti a zavesiť ku krbu. Len treba dať pozor na väčších Slovákov, ako sme my sami a vysvetľovať im našu históriu... lebo by mapu omylom mohol niekto považovať za šírenie veľkomaďarských myšlienok. Darmo, slovenské poklady nie sú len fujara (valašského pôvodu), bryndza (certifikovaná EÚ pre Slovensko, valašského pôvodu), holý pupok detvianskeho kroja (uf, žeby tiež valašského... nuž, videl som aj u Kazachov :). Ale vážme si ich, najmä to, že aj my sme niečo kvalitné a dobré druhým zobrali a privlastnili si. Takto odporúčam uvažovať aj do budúcnosti.

Nukleárny odpad

Na veľmi zaujímavej stránke http://www.worldmapper.org/ možno nájsť svet a aj Slovensko v inom vyobrazení, ako ho vodíme na klasických mapách. Hore na ukážke sú najväčší "producenti" jadrového odpadu. Túto mapu som zvolil preto, lebo Slovensko je na nej dosť viditeľné. Nájdete ho?

Franská ríša podľa zdroja z roku 1900

Mapa Franskej ríše podľa amerického zdroja z roku 1900. Na mape je zobrazená aj Morava, s miestnym historicky dochovaným názvom MARAVANI. Územie je vykreslené korektne, s hranicami dnešného západného Slovenska a Moravy. Názov Bohemia môžeme akceptovať, ak uvažujeme o rozpätí mapy až do roku 1000. Mapa tak, ako iné kvalitné mapy zo začiatku 20. storočia uvádza lokalitu Praga, avšak nie jediné doložené názvy na našom území v 9. storočí Brezalauspurc, Nitravu či Dowinu. V Panónskej marke nevieme o Pribinovi a jeho dŕžave v rámci Franskej ríše.

Vcelku, mapa je na svoju dobu, kedy vznikla, veľmi korektná. zaujímavá, so vzťahom k našim stredoeurópskym a slovenským dejinám. Ak mám byť korektný ja, chýba mi zmienka o maďarských kmeňoch v oblasti.

Zdroj: http://www.culturalresources.com/MP_Century17.html

Autor mapy, atlas: The Century Atlas of the World, Prepared under the Superintendence of Benjamin E. Smith, A.M., Managing Editor of the Century Dictionary, Editor of the Century Cyclopedia of Names, Fellow of the American Geographic Society, Etc. Published by The Century Co., New York, 1900.

Historické mapy - software pre každého

Na internete som našiel vynikajúci software historických máp v animáciách, ktorý zdarma ponúka na stiahnutie autor FrankLodge@atlasofworldhistory.com. Pokiaľ dobre rozumiem, software je určený pre výučbu histórie na amerických školách, a vznikom v spolupráci s Ministerstvom školstva USA v štáte New Jersey.

Software odporúčam, po zorientovaní sa je možné si pozrieť vcelku presne zobrazené mapy v časovej postupnosti v animáciách napríklad v období rokov 900 až 1000 n.l., aj s Veľkou Moravou, čo pri amerických zdrojoch nie je také bežné.

Atlas nájdete na stránke http://www.atlasofworldhistory.com

Software je zdarma, jedinečné svojho druhu. Odporúčam.