Na tejto veľmi zaujímavej mape sa pozrieme do minulosti očami slovinských, niekdajších susedov. Fialovou farbou Slovinci označujú ich predkov v 7. storočí, podľa mapy je tam zahrnuté aj územie dnešného Slovenska. Zaujímavé je aj označenie územia Samovej ríše.
kedysi som sa rozprával na tému histórie s jedným slovinským priateľom. Tvrdil, že Samo, ale aj Pribina a Koceľ sú "ich" králi, pričom vedel, že Pribina prišiel k Blatenskému jazeru z Nitry.
Nechcem robiť závery k vyššie uvedenej mape, ale je skutočne zaujímavé si pozrieť a vnímať aj pohľad z inej strany, aj o našej histórii. len na okraj - ak povieme Slovenska zastava, okrem dĺžňov je táto veta totožná s slovenčine i slovinčine. S dodatkom, že oni nazývajú Slovensko - Slovaška.
Bez komentáru, azda len spomeniem že mne sa osobne páči druhá mapa. Mnohí na Slovensku kritizujeme, že takéto mapy majú Maďari povyliepané v kanceláriách, bytoch či na autách. No vieme si predstaviť, že by v slovenských bytoch visela čo len mapa Slovenska na čestnom mieste s tematikou žúp a nádherných dievčat v krojoch? Niekedy mi pripadá, že od Kalinčiakovho románu Reštavrácia sme sa stále ďaleko dopredu nepohli... Tieto mapy som nedal ako kritiku Maďarov, ale nás samotných. A píšem to preto, aby ste ma v tom jasne pochopili. Byť hrdý na svoje dedičstvo neznamená sústavne búšiť pästičkami do slamených susedov. Byť hrdý na svoje dedičstvo znamená najprv ho vnímať, chápať, vážiť si ho, a tým aj sám seba. To je prvý krok k tomu, čo si zaslúžime a čo naozaj sme. Staroveký kultúrny ľud. (Spomenul som si na nedávno objavený rímsky poklad na Bratislavskom hrade, na neuveriteľné kultúrne poklady z Bojnej, na kostolík v Kopčanoch, na zbúranú sochu našj cisárovnej Márie Terézie, ktorú dúfam odhalí raz slovenský prezident, na prvú banskú akadémiu na svete a na všetko ostatné).
