Meyerov historický atlas z roku 1845. Je zaujímavý tým, že sa vzťahuje na našu históriu aj Veľkej Moravy. Je možné si všimnúť veľký nápis Veľkomoravská ríša, sú v nej zaznačené viaceré mestá z našej histórie a aj zvýraznené územie, kde žijú Slováci. Na mnohých dobových historických mapách takú korektnosť nenájdeme.
Mapa z roku 1845 je podklad pre výučbu histórie Uhorska od 5. do 10. storočia.
Takto boli prezentované nové hranice Európy v USA po 1. svetovej vojne. Mňa zaujali hranice Arménska (o veľkom Arménsku sa uvažovalo pred tým, ako Turci začali voči nim genocídu), Grécka, ktoré kopírovalo etnické hranice aj v západnej časti Turecka, územie pri Bospore, ale aj dve oblasti plebiscitu - juh Východného Pruska a Východ Sliezska, Burgenland na mape nie je uvádzaný ako plebiscitné územie (ako vieme, nakoniec vúčšia časť pripadla po plebiscite Rakúsku a nie Maďarsku).
Leslie's New World Atlas (New York City, New York: Leslie-Judge Company, 1920)
Takto si predstavoval politické hranice Európy americký autor. Rozdelil Veľkú britániu, Belgicko, vytvoril samostatné Slovinsko. Vytvoril nový štát Laponsko, ale zabudol na Katalánsko. Slovensko a Čechy sú uvedené ako samostatné územia v novej Európe po konci 1. svetovej vojny. Mapa vznikla v roku 1916.
L. P. Benezet, The Story of the Map of Europe (Chicago, Illinois: Scott, Foresman and Company, 1916)
Sheperd, William R. Historical Atlas. New York: Henry Holt and Company, 1911.
Všimnite si túto unikátnu mapu z roku 1607. Vydal ju Jodocus Hondius v Amsterdame na základe predchádzajúcich máp od Gerharda Mercatora.
Na mape Uhorska je zvžraznené Horné Uhorsko (Slovensko) z roku 1683 (autor mallet).
Na mape od Nicholasa sansona vydanej v Paríži v roku 1652 je jasne viditeľné hraničné rozdelenie Uhorska na časti. Dnešné Slovensko je zelenou farbou (temer ideálne v dnešných hraniciach) a predstavuje pravdepodobne Horné Uhorsko.
Uhorsko a Transylvánia z roku 1596, autor Giovanni Antonio Magini.
Mapa Nemecka z roku 1561, autor Girolamo Ruscelli. Slovensko je na nej celé, zaznačené mestá Bratislava, Košice, Komárno a ešte jedno... Krásna mapa regiónu.
Mapu vytvoril roku 1550 Sebastian Munster. V dnešnom ponímaní ide o mapu strednej a východnej Európy. Zo Slovenska sú vyznačené mestá Bratislava, Nitra, Ružomberok a Košice, rieky Váh a Hron.
Kvalitných informácií o našej ranostredovekej histórii nie je veľa ani dnes. Tým viac ma potešilo, že existuje informačne bohatá webová stránka o slovanských hradiskách, špecializujúca sa na hradiská a širšiu históriu na našom území. Škoda, že meno autora stránky som nezistil (uvádza starodávne meno Orgoň), ale istotne budú informácie zaujímavé aj pre iných tak, ako pre mňa.
Rád by som odporúčal aj ostatným milovníkom raného stredoveku a dejín našich predkov článok o azda najdôležitejšom sídle, ktorého veľkosť sme ešte nedocenili, či neobjavili úplne - o hradisku v Bojnej na hornej Nitre. Hradisko bolo predchodcom Nitry, a pravdepodobne najdôležitejším sídlom Nitrianskeho kniežatstva pred jeho zlúčením sa s moravským územím. Toto rozsiahle sídlo, centrum moci našich predkov, dokladá existenciu kresťanstva (či kresťanizácie) u nás už na konci 7., resp. začiatkom 8. storočia.
Všimnime si mapu Karpatskej kotliny z maďarského zdroja, ktorá zachycuje situáciu v pravdepodobne 9. storočí. Mapa absolútne korektne uvádza Nitravu, slovanské kmene, ako aj úuzemie pod jurisdikciou Veľkej Moravy (Nagy Morávia). Veľkú Moravu posúva dokonca aj ďalej na juh, ako niektorí súčasní slovenskí historikovia.
Many thanks to Galgonya.
V roku 1966 až 1971 vydala Filozofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně a ČSAV pramene k dejinám raného stredoveku u nás. Obe mapy pochádzajú z tohto diela a sú výborným prameňom k skúmaniu uvedeného obdobia.
Mapy som prevzal z tohto zdroja.
Zaujímavá schematická mapla vývoja nášho územia na sklonku 10. storočia.
Mapa je súčasťou serveru Vlast.cz.
Odporúčam najmä mapovú prílohu detailných historických máp so vzťahom na české územia na tom istom serveri.
