Trilógia máp k Trianon - u a krátke zamyslenie sa

Bez komentáru, azda len spomeniem že mne sa osobne páči druhá mapa. Mnohí na Slovensku kritizujeme, že takéto mapy majú Maďari povyliepané v kanceláriách, bytoch či na autách. No vieme si predstaviť, že by v slovenských bytoch visela čo len mapa Slovenska na čestnom mieste s tematikou žúp a nádherných dievčat v krojoch? Niekedy mi pripadá, že od Kalinčiakovho románu Reštavrácia sme sa stále ďaleko dopredu nepohli... Tieto mapy som nedal ako kritiku Maďarov, ale nás samotných. A píšem to preto, aby ste ma v tom jasne pochopili. Byť hrdý na svoje dedičstvo neznamená sústavne búšiť pästičkami do slamených susedov. Byť hrdý na svoje dedičstvo znamená najprv ho vnímať, chápať, vážiť si ho, a tým aj sám seba. To je prvý krok k tomu, čo si zaslúžime a čo naozaj sme. Staroveký kultúrny ľud. (Spomenul som si na nedávno objavený rímsky poklad na Bratislavskom hrade, na neuveriteľné kultúrne poklady z Bojnej, na kostolík v Kopčanoch, na zbúranú sochu našj cisárovnej Márie Terézie, ktorú dúfam odhalí raz slovenský prezident, na prvú banskú akadémiu na svete a na všetko ostatné).